Život je pekný, Pane, a chcem ho trhať,
tak ako trháme kvety v jarné ráno.
Ale ja viem, Pane môj,
že kvet vykvitne len po dlhej zime,
počas ktorej vyčíňala smrť.

Odpusť mi, Pane, nemám dosť viery v jar života,
lebo život mi často pripadá ako dlhá zima,
ktorá neprestáva oplakávať suché listy
a kvety, ktorých niet.

A predsa zo všetkých síl verím v teba, Pane.
No pri tvojom hrobe sa zháčim a hrob nachádzam prázdny.

A keď mi dnešní apoštoli vravia, že ťa videli živého,
som ako Tomáš, potrebujem vidieť
a potrebujem sa dotýkať.
Daj mi dosť viery, veľmi ťa prosím, Pane,
aby som viac než zime veril jari,
aby som po Veľkom piatku veril víťaznej Veľkej noci.

Pretože ty si vstal z mŕtvych, Pane, si ŽIVÝ,
ty veľký brat navždy solidárny s nami všetkými,
ty, ktorý si nás tak miloval, že tvoríš spolu s nami Telo,
aby sme s tebou prežívali smrť hriechu, skutočnú smrť.
Ty naša „hlava“, ktorá ako prvá vyšla z lona zeme,
prvý človek zrodený na nebi,
teraz ťaháš jedného za druhým všetkých svojich bratov,
„údy“ svojho tela,
až kým celé ľudstvo konečne znovu spojené
vojde cez teba, s tebou, v tebe do Najsvätejšej Trojice.


Ty si vstal z mŕtvych, Pane!
A z hrobu vďaka tebe vyšiel víťazný ŽIVOT.
Odteraz ten prameň nikdy nevyschne.
Nový život sa ponúka všetkým,
aby nás navždy znovu stvoril,
deti Boha, ktorý nás čaká
v každodenných veľkých nociach,
vo VEČNEJ RADOSTI.

Včera bola Veľká noc, Pane, ale Veľká noc je aj dnes.
Zakaždým, keď pripustíme, že zomrieme sami sebe,
spolu s tebou odchýlime štrbinu na hrobe našich sŕdc,
aby vytryskol prameň a prúdil tvoj život.
A ak dosiaľ toľko ľudí nevie, žiaľ, že si tu,
v ich ľudskom úsilí, prídu na to pri tvojom svetle neskôr.

Včera bola Veľká noc, ale Veľká noc je aj dnes,
keď dieťa núka svojimi cukríkmi,
no najprv muselo tajne bojovať s tým,
aby si nenechalo všetky iba pre seba.
Keď sa muž so ženou znova objímajú
po malej hádke alebo veľkom rozchode.
Keď protivníci napokon po dlhom boji
podpisujú spravodlivú dohodu.
Keď vedci vynašli spásonosný liek a lekár zachránil život,
ktorý by bol bez neho vyhasol.
Keď sa otvárajú brány väznice, lebo vypršal trest
a keď väzeň v cele rozdeľuje cigarety
medzi svojich druhov.
Keď človek po dlhom úsilí našiel prácu
a prináša domov trochu zarobených peňazí.
Keď noviny oznamujú, že konferencia mocných
posunula vpred problémy sveta.
Každý deň je Veľká noc, tisíc, desať tisíc Veľkých nocí.
Ale ja neviem, Pane, hľadieť okolo seba
a vidieť radšej jarné kvety než suché lístie.

Dnes večer, Pane, keď sa budem k tebe modliť,
nechcem dlho lamentovať, oplakávať svoje hriechy
a hriechy sveta,
ktorá ti všetci priniesli do hrobu,
keď odišli k našim mŕtvym.
Nechcem ťa zdĺhavo, úpenlivo prosiť o odpustenie
za všetky odlúčenia a rozlúčenia,
pre ktoré často prestávam veriť v život.
Dnes večer, Pane,
nepobudnem s tebou v Olivovej záhrade,
aby som sa zajtra zobudil ako na Veľký piatok.
Lebo ja, čo sa tak často rozčuľujem nad lacnými aleluja,
dnes večer urobím zo svojej modlitby len hlboký akt vďaky
za tie odvalené kamene, za vystúpenia z hrobu
a za nový život, ktorý mi dnes vyvrel pod nohami.

Áno, Pane, život je pekný,
lebo ho tvoj Otec takým urobil.
Život je pekný, lebo ty si nám ho dal znovu,
keď sme ho stratili.
Život je pekný, lebo je to tvoj život,
ktorý si obetoval za nás...
Ale my sa musíme pričiniť o to, aby rozkvital,
a aby som ti ho mohol každý večer obetovať,
musím ho zbierať na pozemských cestách,
ako dieťa na prechádzke trhá poľné kvety
a vije z nich kytičku pre svojich rodičov.

Život je pekný, Pane, dnes bola Veľká noc.

Zdroj: Michela Quista - Cesty modlitieb