V júni toho roku som rozmýšľal, kde asi tak prežijem svoje posledné prázdniny. Chcel som ísť do Prahy, na stretnutie mladých na Velehrad, do Námestova na festival Verím Pane, do Oščadnice na púť. Túžil som stretnúť sa so svojimi dobrými priateľmi a prežiť nezabudnuteľné a neopakovateľné leto v kruhu tých, na ktorých mi záleží, ktorých mám úprimne rád. Splnilo sa mi všetko do bodky. Zostal som skoro celý čas doma so svojou milovanou mamou. Iste, niekomu sa to môže zdať nudné, nezáživné a trochu málo. Ja sa však s tých chválim a ďakujem Bohu, že som mohol prežiť to najpožehnanejšie leto v mojom živote strávené s mojou drahou, umierajúcou mamou, pod krížom mojej trpiacej mamy. Boli to prázdniny, ktoré ma nevyprázdnili, ale naplnili požehnaním a útechou.