Muž sa pozrel do studne: „Nevidím nič!“

Po chvíli, keď sa voda v studni utíšila, povedal mních návštevníkovi znova: „Pozri sa teraz. Čo tam vidíš?“ Muž sa pozrel do studne a povedal: „Teraz vidím seba, vidím vo vode svoj odraz.“ ních mu odvetil: „Keď ponorím do studne vedro, voda sa rozvlní. Teraz je však pokojná. To je múdrosť ticha: človek vidí seba samého.“

 „Keď som bezradná, idem si sadnúť k starej mame, ktorá pletie... Moja babička vonia púdrom a pomaly, pomaly dýcha. Občas zdvihne oči a trochu sa usmeje. Zvyčajne len pracuje a oddychuje... Cítim akoby ma uspávala...“  
(Amelia, 14 rokov)

Vyhľadaj si dnes tichý kútik a daj sa uchlácholiť tichom.

Zdroj: Bruno Ferrero: Spev svrčka – Malé príbehy na potešenie duše, Vydavateľstvo Don Bosco